Milí čitatelia,
v úvode januárového rozhovoru s Dušanom Obuchom som sa pozastavil nad tým, že k 100. výročiu založenia kanoistky na Slovenku nebola u nás vydaná žiadna publikácia. Nič nie je stratené. Žilinčania plánujú tento rok vydať pamätnicu s pracovným názvom “70 rokov kanoistiky v Žiline”. Určite aj v iných pririečnych mestách a obciach: Košice, Prešov, Červený Kláštor, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Zvolen, Bratislava, majú kluby svoju históriu kanoistiky. Ak sa budú ochotné po dohode s Výkonným výborom SDV SK podieľať na vydaní takejto celoslovenskej publikácie o histórii kanoistiky na divokých vodách, tak by sa bez problémov dala zostaviť. Samozrejme kvôli úplnosti treba zmapovať činnosť aj v tých lokalitách, kde už pretekárska činnosť v kanoistike a v objektoch lodeníc zanikla. Nechceme, aby sa zabudlo na naše osobnosti kanoistiky, preto si ich na našej stránke pripomíname a tiež pátrame najmä po tých lodeniciach, v ktorých kanoistika kedysi “žila”.
Tentoraz sme sa rozhodli pre dávnu bohatú kanoistickú činnosť v Žiari n./Hronom. Narazil som však na totálny nedostatok informácií. Prelúskal som celú 362 stranovú Obecnú kroniku Žiar nad Hronom, ale iba pri roku 1954 som objavil jednu jedinú vetu a to, že “DŠO Baník pri Závode SNP Žiar nad Hronom má aj kanoistický oddiel”. Už v tom roku sa v kronike uvádza názov mesta “Žiar nad Hronom”, aj keď vtedy to bol ešte “Svätý kríž nad Hronom”. Ako telocvikár som si v tom istom roku v kronike všimol informáciu o zmene takmer 100 rokov trvajúceho Tyršovho hesla “V zdravom tele, zdravý duch!” na nové “V zdravom tele robotníka, pokrokový, socialistický duch!”. Poprosil som kamarátov o ich spomienky na kanoistiku v meste.
Tu je zopár odpovedí:
Dušan Obuch – kajakár a kanoista: Spomínam si, že ako vojaci Dukly Sereď, hneď ako sme dostali kalendár pretekov, tak aby sme cez nepretekové víkendy nemuseli v kasárni s ostatnými ženistami robiť rajóny, rozcvičky, nástupy, stavať a rozoberať pontónové mosty a pod., sme si nahlásili ďalšie preteky, ktoré musíme absolvovať. V mestách nás radi prijali, lebo sme mali silné zloženie družstva, aj reprezentantov. V našej vojenskej lodenici bol kompletný materiál na stavbu slalomovej trate pre účely sústredení, ale aj aby sme mohli “na kľúč” pripraviť preteky. Už vo štvrtok večer sme celá partia, ako takí kočovníci vyrazili do “sveta”. Aj so Žiarom sme sa vopred dohodli, že postavíme na Hrone trať a zorganizujeme preteky. Aj v Piešťanoch pod kolonádovým mostom sme pre množstvo divákov pripravili slalomovú atrakciu. Dostali sme sa aj na slalomové preteky do Hlohovca
Emil Coplák – kajakár: V začiatkoch pretekárskej kanoistiky to Žiarčania nemali ľahké, lebo ani lodenica na uskladnenie lodí neexistovala. Rýchlostné lode si ukladali v starom humne, ktoré bolo prenajaté od jedného súkromníka a lode na slalom a zjazd sa skladovali v prečerpávacej stanici pri Hlinikárni.
Jaroslav Coplák – kajakár: Jeho spomienky zverejníme na stránke ako samostatný príspevok pod názvom: “Vodáci z Hrona a zo štiavnických tajchov”.
Ivan Brocko – kajakár a kanoista: Najväčšie problémy sme mali s nedostatkom kvalitných lodí. Ako vojak som sa dostal do Prahy. Materiálne vybavenie sa nedalo s tým našim v Žiari porovnať. Po návrate z vojenčiny som sa ešte istý čas pretekal, potom som sa oženil. Emil Coplák po r. 1968 zo Žiaru odišiel, Koloman Gachall sa presťahoval do Prahy, ja som mal dve deti, tak nie div, že pretekárska činnosť začala stagnovať.
Koloman Gachall ml. – kajakár: Syn Kolomana Gachalla st. – “Duca” mi poskytol otcove dva obrovské šanóny s fotografiami, výstrižkami z novín a diplomami. Duco st. sa považuje za jednu z vedúcich osobností úspešnej kanoistiky v Žiari. Jeho životný príbeh trval 84 rokov (*2.07.1932 , +22.07.2016). Absolvoval Strednú priemyselnú školu chemickú v Banskej Štiavnici. Prioritne sa zameriaval na kanoistiku, z kolektívnych športov na basketbal a futbal. Ako chemik pracoval v Závode SNP Žiar nad Hronom (pôvodný názov Svätý kríž nad Hronom). Tu začala aj jeho pretekárska činnosť a postupne viedol aj lodenicu ZSNP. Úspešne sa pretekal v kanoistike na divokých vodách, aj v rýchlostnej kanoistike. V roku 1969 sa odsťahoval do Prahy. Udržiaval úzke vzájomné kontakty s československou, aj s maďarskou reprezentáciou. Stal sa uznávaným odborníkom v oblasti športovej diplomacie medzi maďarskými a československými orgánmi kanoistiky, za čo dostal aj niekoľko ocenení.
Duco st. by nám vedel veľa povedať o bývalej kanoistike v Žiari, no žiaľ už 6 rokov nie je medzi nami. Ale sme mu vďační za tie albumy, ktoré si zakladal. Tiež ďakujeme kamarátom, vodákom aj keď iba za ich útržkovité informácie a spomienky. Aj preto dúfame, že Ducove výstrižky z novín a fotografie nám pomôžu aspoň čiastočne dokresliť históriu kanoistiky v meste. Je dobré, že pri ZSNP Žiar n./Hronom od r. 1982 úspešne funguje Klub vodáctva a raftingu, ktorý je registrovaný pod Zväzom vodáctva a raftingu SR. Všetko je to o ľuďoch, ich ochote a nadšení. Ja však verím, že sa v Žiari čoskoro nájdu aj nadšenci “rýchlych pádiel a lodí”, ktorí sa zaregistrujú v našej organizácii Slovenská kanoistika a v tomto kedysi kanoistickom meste nad Hronom obnovia naše tradičné kanoistické disciplíny.
Zdraví Vojto Potočný
P.S. Ospravedlňujeme sa čitateľom za horšiu kvalitu výstrižkov z novín a fotografií, ktoré po toľkých rokoch dostali zabrať, ale sme radi, že sa nám aspoň taká dokumentácia zachovala.
