Milí priatelia a priateľky, vodáci,
rád by som sa tiež pripojil k debate na margo Hronského vodáckeho maratónu, ktorým sme si uctili pamiatku Mariána Havlíčka, ako to sľúbil Vojto v Pamätnici. Viacerí z nás už napísali svoj názor a pripomienky, takže budem stručný. Myšlienka zorganizovať maratón na Hrone s ktorou prišiel Vojto a takto si pripomenúť Mariána a nadviazať aj na minulú maratónsku tradíciu, bola nepochybne vynikajúca. Vojto do organizácie podujatia dokázal zapojiť svojich kolegov a priateľov, ako dobrý šéf ich stmelil na priateľskej báze, zabezpečil podporu sponzorov, čo v dnešnej dobe nie je ľahké, “vybavil” aj počasie, odštartoval pretekárov a privítal ich v cieli. Treba povedať, že urobil obrovský kus dobrej roboty a treba len dúfať, že mu energia vydrží aj na ďalšie podujatia a konkrétne aj na budúci ročník maratónu. Pravda, ocenenie si zasluhujú všetci tí, ktorí pomohli, pani Majka, Milan Vollmann, Gogo a ďalší. Kvitujem skvelú myšlienku a jej vydarenú realizáciu.
Ešte niekoľko slov k tomu, ako bolo na vode. Trať z Nemeckej by asi pri aktuálnej výške vody bola trápením najmä pre lode, takže z tohto dôvodu zo Šalkovej nebola príliš dlhá, ale na dobré pretekanie postačovala. Trať okolo 50 km podľa mojich skúseností už núti načrieť poriadne hlboko do fyzických aj duševných síl, takže treba na to dobrý tréning. Termín maratónu bol dobrý, aj keď vyššiu vodu sa naplánovať nedá. Zopár perejí, najmä tie pri Vlkanovej poskytovali dobré osvieženie tela i ducha, aby zvýšilo síl na pokojných rovinkách. Možno pre tých pretekársky viac založených tej divokejšej vody bolo pomenej, ale užiť si plavbu v peknom okolí rieky bolo tiež veľmi príjemné. Horší je len kamenno-betónový kanalizovaný úsek pred Zvolenom, ale to je stará bolesť. Možno by sa dalo kompetentných vo Zvolene nakriatnuť, aby nad mostom urobili trochu lepšie výstupisko, napokon na tomto mieste všetci vystupujú, aj Hron by si to zaslúžil. Pokiaľ ide o účasť, na prvý raz bola trochu skromná, ale možno predpokladať, že nabudúce by mohla byť hojnejšia, napokon “dobrý chýr letí ďaleko…”, no a sú aj viaceré možnosti propagácie. Avšak ak na maratón na súši v podstate stačí vedieť “trochu prekladať nohami”, na vode treba toho trochu viac, takže masy vodákov-maratóncov sa asi dolu Hronom nepohrnú. Za seba ešte dodám, že sa mi jazdilo dobre, svaly si tiež spomenuli, čo majú robiť… No a pokiaľ ide o spomienku na Mariána, Vojto to povedal aj za nás…
Zdraví Jaro Coplák
