Genéza vývoja doposiaľ nerealizovanej výstavby
Po výstavbe prvého areálu pre vodný slalom – Eiskanal v Augsburgu a následnej výstavbe provizórneho Wasserkanála postaveného z prefabrikovaných panelov v Zwickau v bývalej NDR začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa aj reprezentant Československa Ján Stachera snažil o presadenie výstavby regulovanej slalomovej trate na Hrone vo Zvolene.
Ján Stachera vtedy pracoval ako vedecký pracovník a pedagóg na Katedre lesných stavieb VŠLD Zvolen. Už vtedy si uvedomoval, že budúci vývoj vodného slalomu vo svete pôjde cestou regulovaných slalomových tratí. Danej problematike sa dobre rozumel.
Šieste bodované miesto kajakára Mariána Havlíčka vo vodnom slalome na OH 1972 v Mníchove obrovsky spopularizovalo vodný slalom v stredoslovenskom regióne a bolo impulzom aj pre celé Slovensko. Marián Havlíček i Ján Stachera ako reprezentanti v príprave na OH trénovali na obidvoch tratiach (kanáloch). Marián Havlíček spomínal, že ten východonemecký Wasserkanal v Zwickau mal také drsné neopracované steny z betónových panelov, že museli používať rukavice, aby si nedokaličili hánky na rukách. Ale východní Nemci vtedy promptne zareagovali výstavbou provizórneho kanála a následne na OH 1972 v Augsburgu 1972 vyhrali všetky kategórie. Žiaľ tragický koniec Mariána Havlíčka 30. decembra 1972 na Prašivej negatívne ovplyvnil možnosti výstavby slalomovej trate. Nebyť toho negatívneho stanoviska mohla byť vtedy vo Zvolene postavená prvá regulovaná slalom trať v Československu. Výškový rozdiel hladín vody pre trať na starej hati Hrona (za rozvodom Hron a elektrárenský kanál) bol pre slalom veľmi dobrý – 4,5 m.
Ján Stachera sa napriek tomu nevzdával a pracoval ďalej, pripravil odbornú štúdiu trate aj so súradnicami. Na Majstrovstvá republiky na Lipne pozval Ing. Straku, vtedajšieho popredného návrhára vodných diel z Hydroconsultu Zvolen š.p., aby si prezrel trať vodného slalomu pod priehradou bez vody, potom aj počas tréningov a pretekov. Vtedy štandardne púšťali do koryta rieky pre slalom 25 m3/sek. a pre zjazd 35 m3/sek. Spoločnými silami vznikol aj návrh na predmetnú stavbu trate. Ale keďže vodný slalom vypadol na dlhých dvadsať rokov z programu letných OH, mestskí, okresní, aj krajskí funkcionári strácali záujem o trať. Nedala sa výstavba trate u nich presadiť.
V priebehu osemdesiatych rokov sa o výstavbu slalomovej trate pod zvolenskými haťami zainteresovali aj Ján Slašťan st., Michal Bednárik st. a Miroslav Chebeň zo Slávie VŠLD. Jednania prebiehali aj v deväťdesiatich rokoch. Návrhy sa týkali mestskej okrajovej časti Horné Lanice – Podharajch, kde mesto navrhovalo oddychovú zón vrátane vodnoslalomárskej trate. Vtedy bola deklarovaná veľká podpora vedenia mesta. Problém však nastal vo financovaní diela a tak práce i nadšenie utíchli.
Po roku 2000 pri veľkých úspechoch rodenej Zvolenčanky Eleny Kaliskej na OH, Peter Slašťan st., ako predseda vodáckeho oddielu Slávie TU Zvolen, žiadal obnoviť možnosti výstavby vodnoslalomárskeho kanála. Vtedy sa mal stavať nový prietok pre ryby na Zvolenskej hati. Situácia bola vážna, lebo výstavbou vodných elektrární na rieke Hron, v Šalkovej, vo Zvolene a pri Hronskej Dúbrave vznikol problém s kapacitou vodného prietoku a výškou hladiny. Do prác bol zainteresovaný Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý mal realizovať úpravy na Zvolenskej hati a v rámci tejto akcie sa počítalo aj s vybudovaním už dávno plánovaného kanála pre vodákov. Vodohospodársky podnik bol tejto myšlienke naklonený, dokonca prisľúbil čiastočné financovanie diela, tiež MÚ Zvolen, ako aj Slovenský zväz kanoistiky na divokých vodách. Zrodil sa aj návrh vypracovaný projekčnou firmou z Banskej Bystrice. Opäť sa v sľubne rozbehnutej aktivite pokračovalo, no žiaľ nenašli sa peniaze a preto sa reálna možnosť výstavby neuskutočnila.
Rokmi korešpondencia medzi Kanoistickým oddielom Slávia TU Zvolen, TU Zvolen, Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., Odštepným závodom Banská Bystrica, Mestským úradom Zvolen a Slovenskou kanoistikou, sekciou divokých vôd narástla do úctyhodného rozsahu. Pravdou však je, že územný plán mesta Zvolen z roku 2016 s výstavbou regulovanej slalomovej trate nepočítal. Slalomová trať nebola zahrnutá v ÚPN Zvolen. Napriek rôznym jednaniam a rokovaniam a intervenciám na MÚ Zvolen sa nedá hovoriť o progresívnom posune ohľadom riešenia výstavby vodáckeho areálu v danej lokalite. Slovenský vodohospodársky podnik vo svojom Stanovisku z 2. februára 2021 k žiadosti Slávie TU Zvolen o aktualizácii objektov stavby rybovodu na VS Hať Zvolen a preverenie postupu pri povoľovaní výstavby mal výhrady ohľadom finančnej podpory slalomovej trati na Hrone v oblasti existujúceho systému hatí. Nebola žiadna záväzná zmluva o výstavbe kanála spájaná s úpravou rybovodu. Pravidlá podpory vtedy nedovoľovali poskytnutie finančných zdrojov na iné účely ako napr. športové využívanie. Ďalší argument proti bol, že púšťanie vody cez hať MVE Zvolen na pravidelné tréningy nebude v súlade s manipulačným poriadkom tejto vodnej stavby. Navyše, že počas stavby by bol obmedzený pobyt vodákov na stavbe ako neoprávnených osôb.
Tieto problémy Štátneho vodohospodárskeho podniku v ich stanovisku boli závažné. Preto došlo k zásadnému pozmeňujúcemu návrhu na vybudovanie vodáckeho kanála v haťovom systéme Hron. Rybovod mal byť realizovaný ako samostatná stavba a slalomová trať realizovaná tiež ako samostatná stavba mimo rybovod. Veľkým plusom je skutočnosť vysporiadaných pozemkov v uvádzanej lokalite Hron, Horné Lanice, ktoré sú majetkom Slovenského vodohospodárskehod podniku, š.p. Bratislava.
Vedenie kanoistického oddielu na čele s Petrom Slašťanom st. prejavovalo aktivity na úrovni Slovenskej kanoistiky, Slávie TU, MÚ Zvolen a Slovenským vodohospodárskym podnikom aj v ďalšom období. Došlo k viacerým jednaniam vedenia Slovenskej kanoistiky, Sekcie divokých vôd so Štátnym vodohospodárskym podnikom aj v rokoch 2023 a 2024. Opäť sa zdalo, že riešenie výstavby je blízko. Jednania s MÚ Zvolen i na iných úrovniach naviazali na osobnosti vodného slalomu a vodáckeho športu (Ján Stachera, Ján Slašťan st., Juraj Mahút) a zúčastnili sa ich, Michal Mahút, Peter Slašťan st., Miro Chebeň, Elena Kaliská, Stano Jelen i vedenie Slovenskej kanoistiky, sekcie divokých vôd. Žiaľ výsledok je taký, že doposiaľ sa nezrealizoval ani rybovod, ani vodácky kanál a to napriek viacerým jednaniam s dotknutými organizáciami a firmami.
Vyzývame, žiadame, prosíme: Súčasné podmienky slalomovej trate v systéme hatí na rieke Hron na Podharajchu v oblasti Horné Lanice už zďaleka nespĺňajú kritériá tréningových možností a konkurencieschopnosti na Slovensku. Toto bude negatívne ovplyvňovať výkonnosť pretekárov Kanoistického oddielu Slávie TU Zvolen. Okrem dvoch na svete uznávaných regulovaných tratí pre vodný slalom v Liptovskom Mikuláši a v Čunove, sú najmä pre úspešný rozvoj talentovanej mládeže dobre vybudované ďalšie vodácke areály v Žiline a Dolnom Kubíne. Za žiadnych okolností nechceme a treba urobiť všetko pre to, aby kanoistika na divokých vodách vo Zvolene, bývalej veľmi úspešnej liahne reprezentantov nezanikla!
Autori: Milan Vollmann, Miroslav Chebeň, Peter Slašťan st.
Fotografie: Milan Vollmann
