“Ahoj, Miro,
aj keď si sa pred 9 rokmi 11. apríla 2015 vo veku 70 rokov od svojich najbližších a od nás kamarátov – vodákov vzdialil, v našich srdciach ostaneš navždy. Vždy, keď prechádzam okolo Tvojej drevenice v Gäceli spomeniem si na časy, ktoré sme už počas Tvojich študentských čias v Bratislave spolu prežili. Vtedy si sa pretekal za našu TJ Slávia UK. Náš tréner Tibor Smatušík nám vtedy dával riadne zabrať. Žiadne zľahčovanie tréningov či v lodenici zaháľanie. Na ťažnom šlepe z Dunajplavby č. 7004, ktorý sme svojpomocne prerobili na lodenicu, bolo vždy čo robiť. Sekali sme dobrotu, lebo Tibor si to s “extra klobásami” vedel patrične vybaviť. Bol prísny, ale láskavý. Postaral sa nám nielen o športový rast, ale doprial nám aj spoločenské vyžitie. Športom, vzdelávaním a prácou nás takto o.i. nasmeroval aj na správny spôsob života. Na každého, kto prešiel jeho “školou” sa z jeho nadšenia pre kanoistiku dosť “nalepilo”. Rád si spomínam tiež na všetky ďalšie stretnutia s Tebou pri pretekoch a sústredeniach, ktoré sme mali či už pod jabloňami pri ohni alebo v Tvojej drevenici. Bavili sme sa o všeličom, o pretekoch, tréningoch, o rodinách, o zväze, ale jedna z Tvojich tém vždy bola, ako v Kubíne zlepšiť podmienky pre kanoistiku. A nielen, že si o nich hovoril, ale veľa si pre vec aj urobil. Viem, že všetko, čo sa tu deje, teraz zhora pozorne vnímaš. Posielam Ti 2 fotografie zo slalomovej trate v Gäceli: jednu z minulosti a druhú zo súčasnosti. Tá druhá nepotrebuje žiaden komentár. Jasne na nej vidieť všetko, čo Tvoji nasledovníci, ako pracovité včeličky, dokázali vytvoriť za jeden jediný rok. Môžeš byť spokojný, Tvoj sen sa aj po tejto stránke napĺňa. Všetko je tak ako má byť. Tvoji synovia Maťo st. a Miro ml. sú na dobrej ceste. Úspešne pracujú pre našu Sekciu divokých vôd SK, aj pre vlastný klub. Podobne Tvoji vnuci Maťo ml. a Jakub, donedávna reprezentanti SR sú tiež mimoriadne aktívni a užitoční pre sekciu i klub ŠKPDK. A Tvoja vnučka Sonička pod vedením Tvojho syna Piťa úspešne hviezdi ako 3v1. Reprezentuje SR v kategóriách C1, aj K1 a najnovšie aj v novej olympijskej disciplíne kajak kros.
Aj minulý víkend v spomienkových pretekoch na Teba a Slovenskom pohári v slalome 4x vyhrala všetko, čo sa jej len vyhrať dalo, tak v kanoe, ako aj v kajaku.
Miro, málokto vie, že Ty si bol aj členom československého realizačného tímu reprezentačného družstva juniorov, kde si pôsobil ako tréner kajakárov v slávnej ére úspešných juniorov, medzi ktorými bol vtedy aj Tvoj syn Maťo (terajší predseda sekcie divokých vôd SK). Priviedol si k vode aj svoju najmladšiu dcéru Katarínku, ktorá bola aktívnou pretekárkou Vašej bývalej TJ Slávia Dolný Kubín a to až do jej nástupu na vysokú školu. Vodný slalom však aj potom ostal v jej srdci. Vždy sa rada vracala do lodenice na Gäceli, aby sledovala preteky a výkony Vašich vnukov Maťa ml., Jakuba, Soničky a Samuela. Žiaľ po ťažkej chorobe Vás v lete roku 2022 navždy opustila.
Bez zveličovania, Miro, Ty máš najväčší podiel na tom, že všetci Tvoji potomkovia sa upísali kanoistike, že ňou doslova žijú. Som presvedčený, že raz aj Tvoji vnuci a vnučka budú takým istým povzbudením pre ich deti, aby sa aj tie rozhodli pokračovať v diele, ktoré si Ty v Kubíne začal a dlhé roky v ňom napredoval.
Tam hore je teraz už veľmi silná zostava vodákov, ktorá by nás mohla ľahko prehlasovať, ak nebudeme sekať dobrotu. Narýchlo spomeniem zo 20 mien: Luděk Beneš, Ondrej a Vlado Cibákovci, Ivan Čierny, Tonko Daštinský, Janko Dojčan, manželia Harasztovci, Marián Havlíček, Emil Kada, Fredo Maurovič, Ivan Mikula, Peťo Nagy, Tonko Pajer, Janko Slašťan, Tibor Smatušík, Miro Stanovský st., Jožko Šoška, Peter Tandlich, Milán Žák a mnohí ďalší. Patrí medzi nich aj pán Pupkaj, ktorému všetci vďačíme za kvalitné pádla, ktoré pre nás vyrábal. Bez nich by sme videli len plávajúce triesky na trati a slabé výsledky. Často sa zamýšľam nad tým, že keby ste Vy všetci naši dobrí kamaráti nemuseli odísť, akí by ste boli teraz v roliach trénerov, rozhodcov, činovníkov či v riadiacich funkciách…
Milý Miro, sľubujem Ti a tiež všetkým tam hore, že ako doteraz, budem v prípade potreby aj naďalej pripomínať okoliu, aby sme sa tu nedelili na rovných a rovnejších, na silné a iné kmene. To preto, lebo si musíme vážiť každú členku a člena, každý klub bez ohľadu na jeho veľkosť, výkonnosť a priority v našom hnutí.
Býva tradíciou, že Sekcia divokých vôd Slovenskej kanoistiky si každoročne na podujatí Kanoista roka uctieva významné osobnosti hnutia ich uvedením do Siene slávy. Ty, Miro, si zanechal nezmazateľnú stopu a úspešne si sa tiež zapísal do histórie slovenskej kanoistiky. Pre Tvoj obrovský podiel na rozvoji našej kanoistiky si takú pozornosť a poctu určite aj Ty zaslúžiš.
Odpočívaj naďalej v pokoji.
Tvoj kamarát Vojto Potočný”
Venované Mirovi Stanovskému st.
iuyt10