Vodáci, chráňme si to najcennejšie – vlastné životy!

Milé čitateľky a čitatelia,
vraví sa, že voda je život, ale už menej často počujeme, čítame o varovaní, že voda je aj živel, ktorý je schopný život vziať. Za posledné tri roky prišli na vode o život traja vodáci – naši dobrí kamaráti vo veku 70+ (dvaja na Dunaji, jeden na zahraničnej rieke). Je nám za nimi veľmi smutno, s ich odchodom sa nedokážeme vyrovnať…

Zdravý život človeka totiž považujeme za jeho najväčšie bohatstvo. Vraví sa tiež, že keď je niečoho veľa, tak je toho až príliš, čo následne zanecháva negatívny vplyv a nerobí dobrú reklamu pre náš vodácky šport. Všetci členovia našej rodiny Potočných: ja, Vojto st. (1943), manželka Majka (….), synovia Vojtech ml. (1979), Martin (1981), Marián (1982), Marcel (1985), ako bývalí pretekári v kanoistike na divokých vodách (dvaja zo synov aj reprezentanti SR), sme sa po ukončení pretekárskej činnosti dali na trénerskú dráhu. V rámci nej vždy bolo a je prísne dodržiavanie takých bezpečnostných opatrení, aby sa na vode nikdy nikomu nič nestalo.

Skúseností a poznatky, ktoré sme získali v tejto oblasti majú cenu zlata pri riadení športovej prípravy našich zverencov. Keďže sme zvyknutí rešpektovať pravidlá kanoistiky, tak podobne ako na súťažiach, aj na rôznych vodáckych akciách zvykneme dodržovať najdôležitejšie zásady bezpečnosti pohybu na riekach. To čo tu píšem nie je nič nové pod slnkom, ani pod mrakmi, ale moja hlava a srdce (80+) sa nedokážu zmieriť s tým, ako sa v mnohých prípadoch zanedbáva nebezpečenstvo a záchrana najmä na tečúcich a divokých vodách. Táto problematika nespadá do mojej kompetencie. Je v kompetencii Slovenskej kanoistiky, Klubu slovenských turistov, Zväzu vodáctva a raftingu SR, vodáckych klubov a oddielov, ale aj sólo jazdcov, často tzv. lovcov zážitkov. Nezveličujem, ale jedného takého “odvážlivca” vlani pri vysokom stave Dunaja zachraňoval náš člen klubu…

Blíži sa termín školských prázdnin a dovoleniek. V tejto súvislosti očakávame aj zvýšený pohyb športových plavidiel na našich riekach. Preto som sa z preventívnych dôvodov pre naše čitateľky a čitateľov rozhodol oprášiť a zverejniť naše osvedčené vodácke desatoro Potočných, ktoré pre všetky vekové skupiny šírime v Klube dunajských vodákov Slávia UK Bratislava.

Ak uznáte za vhodné, budem rád, ako ho aj Vy rozšírite vo Vašom okolí.

1- na kajak, kanoe, raft atď. môže ísť len zdravý človek, plavec, ktorý prepláva min.100 m
2- nikdy nepodceňujem žiadnu rieku, žiadnu trať, nikdy nepreceňujem vlastnú spôsobilosť jazdy
3- na vode mám zapnutú plávaciu vestu (výtlak 6 kg) + kvalitný výstroj, ak treba, tak aj prilbu
4- loď mám vždy v dobrom stave, má funkčné chytacie oká, zvnútra komoru al. vyplň s vakmi
5- na vodu, najmä pri zvýšenom stave hladiny nikdy nechodím sám, ale min. s 2 – 3 vodákmi
6- stupeň obťažnosti toku WW je orientačný, za vysokého stavu je tento stupeň oveľa vyšší
7- rešpektujem počasie, ak mám zdravotné problémy, do lode nesadám, na vodu nejdem
8- ak ma vlna, vodný valec prevráti a musím von z lode, loď nepustím, plávam s ňou k brehu
9- ak sa niekto na vode prevráti, som povinný mu pomôcť, dostať ho aj s loďou na breh
10- fajčenie na vodu nepatrí, počas jazdy a prestávok platí zákaz piť alkoholické nápoje!

Zdraví Vojto Potočný