V sobotu 16.3.2024 odštartoval Klub dunajských vodákov Slávia UK Bratislava pretekársku sezónu´2024 Dunajským vodáckym maratónom na 27 km trati Dunaja v úseku Wildungsmauer – Karlova Ves. Podmienky na dosahovanie dobrých výsledkov v tomto predjarnom období boli optimálne: výška hladiny Dunaja v BA 350 cm, teplota vody 8.9 st. C, teplota vzduchu 12 st. C, slabý SZ vietor.
Favorizované pretekárky a pretekári potvrdili, že v zime absolvovali dobrú športovú prípravu a podľa očakávania obsadili stupne víťazov nasledovne:
K1 Ženy:
1. Kopúnová Katarína 1994 DUŽA 1:22:26,3
2. Scholczová Viktória 2000 UKBA 1:27:01,7
3. Polónyová Alžbeta 1975 UKBA 1:49:15,8
K1 Muži:
1. Miklušičák Šimon 1987 UKBA 1:22:32,5
2. Vesel Martin 1986 UKBA 1:25:18,1
3. Bobák Marek 1987 UKBA 1:44:16,2
K1 Vet.:
1. Matušík Miroslav 1953 UKBA 1:32:50,1
2. Škopek Vladimír 1977 KVSKV 1:35:49,2
3. Potočný Marián 1982 UKBA 1:51:04,4
K1 Dor.:
1. Piskáček Jakub 2008 UKBA 1:26:27,4
2. Glatz Ondrej 2009 UKBA 1:26:32,0
3. Škopek František 2008 KVSKV 1:35:01,5
Po pretekoch som sa niektorých z nich opýtal na priebeh maratónu, v čom vidia zmenu oproti vlaňajšku a na čo sa majú tento rok zamerať:
Katka Kopúnová (víťazka): Išlo sa mi fajn. Necítim únavu. Držala som sa pokynov trénera Petra Šošku. Podľa neho sa maratóny jazdia na víťazstvo. Celú zimu v Bratislave dalo jazdiť na vode. Mojou úlohou bolo odstrániť chyby v technike pádlovania. Donedávna som jazdila zhrbená a nedostatočne som zapájala do záberu rotátory ramien. Toto som si teraz neustále kontrolovala a dúfam, že som na dobrej ceste. V roku 2024 chcem dosahovať lepšie výsledky ako vlani.
Viki Scholczová: Kajak je moja doplnková kategória. Počas jazdy som si vravela: áno Viki máš super tempo, len si ho udrž až dokonca. Až pod hrad Devín sa mi pádlovalo skvele. Ale potom som začala pociťovať úbytok energie. V ústach som mala veľmi sucho, aj ma lákalo ošpliechať si tvár vodou, ale nechcela som stratiť cenne sekundy. (Moja poznámka: na maratóny sa nosí vodný vak s hadičkou!) Za devínskym kameňolomom ma začalo páliť brušné svalstvo a ja som sa so zaťatými zubami snažila vydržať posledné minúty až do cieľa. Aj keď som na trati skoro dušu “vypľula”, cítim zlepšenie oproti minulému roku. Na trati som sa snažila využiť pokyny, ktoré mi deň pred maratónom na tréningu dal bývalý reprezentačný tréner kanoistiky Paľo Blaho: počas pádlovania nesmiem byť stuhnutá, plecia musia byť uvoľnené, dokonca aj mimika tváre musí byť uvoľnená. Žiadne kŕčovité držanie pádla. Pri zábere si mám ruky stále vidieť, nepúšťať ich dole, ale v určitej výške tak, ako keby som si chcela pri každom zábere ťuknúť za uchom. Keďže som nižšieho vzrastu (153 cm), mám zvýšiť frekvenciu pádlovania. Záber je účinný len vpredu, po úroveň tela. Nesmiem ťahať pádlo dozadu, za úroveň tela, lebo potom už záber mení na brzdiaci. Najväčšia efektivita záberu je vpredu. Pomocou rotátorov ramien ruky čo najviac naťahovať dopredu, aby loď dostala potrebnú rýchlosť a sklz. Pevne držať stred tela a rotovať cez nohy (stupačky). Ruky nedržia pádlo pevne, ale voľnejšie. Chrbát vystretý, telo v miernom predklone, loď nesmie skákať. Kam sa pozriem, tam smeruje aj špička mojej lode. Treba sa pozerať pred seba, nie do boku, ani nie dole na špricku. To obmedzuje dýchanie, bráni práce pľúc a prívodu kyslíka. Je toho veľa na čom musím tvrdo pracovať…
Počas tohto maratónu som si však uvedomila, že je najvyšší čas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a že sa treba vždy na 100% pripraviť a sústrediť na to čo robím. Tiež som zistila, že sa mi okrem šprintov a krátkych tratí, začínajú páčiť aj tie dlhé.
Miro Matušík (víťaz kat. veteránov): Radšej sa ma nepýtaj. Nedarilo sa mi splniť to, čo mi na spoločnom tréningu deň pred maratónom radil tréner Blaho: jeho zásadná výhrada bola, že pádlo ťahám dlho vodou, až za úroveň tela. Záber má končiť v momente, keď sa pádlo priblíži k úrovni tela. Skúšal som to prakticky počas celej trate maratónu. Musím v tom pokračovať, možno sa to naučím. Odporučil mi tiež nahrávanie jazdy na kameru pri tréningu, ale keďže trénujem sám, toto bude ťažko realizovať. Takže to bude viac menej iba o pocitoch. Tiež, že mám do záberu viac zapájať rotátory ramien, že mám skrátiť zábery, nemám ťahať pádlo za úroveň tela. Kým som čerstvý, tak na to myslím, ale pri únave, už pribúdajú chyby v technike. Mám na čom pracovať.
