Vianočný večer idem starou Dúbravkou,
ktorá ešte stále dýcha bývalou dedinou,
čo zvyknem robiť, nepatrí sa, dobre viem,
postojím pri domoch a do okien nazriem.
Nazriem do duše domu, kde sa rodina schádza,
často už v čase, keď si za spoločný stôl sadá.
Nejeden dom premieta snímok svojho obsahu.
A okná? Ukazujú mi pointu rôzneho príbehu.
Niektoré veľkolepú i fádnu pravdu prezentujú,
iné za záclonami skromnosť, pokoru skrývajú.
Tu strom bohato zdobený, no v izbe ticho je,
tam stromček malý, pri ňom sa hlučne smeje.
Inde symbol judaizmu, sedemramenný svietnik,
ako osláviť čas Vianoc, nám dnes nekáže nik.
Som rád, že nazrel som do okien a zistil som:
každý si víta a oslavuje Vianoce po svojom.
Hlavne, že chuť byť spolu k srdcu s blízkym máme,
Vianoce sú dar od pána Boha, tak si ich chráňme!
Pokojné Vianoce´2024 a Nový rok´2025
želá rodina Potočná
