Úvodom ďakujem bývalým pretekárom 1. VT, reprezentantom Československa a Slovenska Mirovi Chebeňovi, Mirovi Matušíkovi, Mojmírovi Drábkovi a Imrovi Vidovi za cenné spomienky a fotografie, ktoré mi poskytli. Bez nich by tento príspevok nemohol vzniknúť. Kvôli zachovaniu autenticity sa príspevok skladá z dvoch samostatných článkov, pohľadov autorov Milana Vollmanna a Mira Chebeňa.
Bez nich by táto práca nevznikla.
Milan Vollmann
Zostavovateľ
Fotografie nájdete v Galérii alebo si kliknite na tento odkaz.
Do oddielu Slávia VŠLD Zvolen som nastúpil v roku 1972 na jar ako prvý mládežník. Do tej doby boli poväčine členmi oddielu len vysokoškoláci VŠLD doplnení kamarátmi zo Zvolena. Mňa v 14. rokoch nahovorili moje susedky Oľga Litvajová-Lejsalová a Eva Dúbravská-Králiková, aby som išiel vyskúšať jazdu na kajaku. Moje prvé začiatky boli v starej lodenici (vagón), kde som trénoval 2 x v týždni. Vtom čase sa Marian Havlíček a Ján Stachera pripravovali na olympiádu v Mníchove 1972, tak väčšinu času boli na sústredeniach a málo času trávili vo Zvolene. Ján Stachera bol z nominácie vylúčený, lebo ho nahradil perspektívny pretekár z Čiech Vlasto Ouředník. Spomínam si, ako sa robil prvý valec na elektrárenskom kanály na podnet Jána Stacheru. Veľmi sme sa tešili, že také niečo máme vo Zvolene.
V roku 1974 sa začal robiť nábor nových adeptov na ZDŠ-kách vo Zvolene a do oddielu prišli: Ľubomír Giertl, bratia Kukolíkovci, Palo Zemenčík, Palo Valent, Jozef Štefanov, Janka Kmetíková, setry Patočkové, Eva Vaváková a ďalší. Už v roku 1974 sme sa zúčastňovali verejných a kvalifikačných závodov po celom Slovensku. Začínalo sa v Košiciach – Tandlichov memoriál, Podbánske, Varínka, Liptovský Mikuláš, Strečno, Zvolen, Pieniny a končilo sa v Olomouci a na Šlepe v Bratislave.
U po krátkej dobe prišli prvé výsledky ako v slalome tak i v zjazde. Vynikali hlavne Vlasta Patočková, J.Štefanov, L.Kukolík, L.Giertl, M.Chebeň, P. Zemenčík, a starší M.Drábek, J.Blahuš, J.Stachera, O.Lejsalová, M. Vollmann, Majka Šimková a ďalší. Nábory do oddielu sa robili každý rok, pretože starší odchádzali, alebo ukončili svoju činnosť. Trénerovi Stacherovi sme boli vďační za to, že nás začal brávať na kvalifikačné závody 1. triedy do Čiech na Lipno, Špindlerov Mlyn, Ostravicu, Morávku, kde sme sa zdokonalovali v jazde na divokej vode.
Keď sme boli na Lipne na majstrovstvách Československa, tréner Stachera s vybranými pretekármi absolvoval slalomovú trať, čo bol pre nás zážitok na celý život. Vlasta Patočková získala prvú výkonnostnú triedu a dostala sa do výberu Československa. Vo výbere Slovenska boli viacerí pretekári: Giertl, Kukolík, Chebeň a Štefanov. Zúčastňovali sme sa na slovenských sústredeniach v L.Mikuláši, Pieninách a Košiciach.
Postupne do oddielu prichádzali ďalší I.Vida,M.Gáborík, J.Kvasnová, J.Kováčová, J.Šlanková, K.Šantová, ktorí dosahovali už po krátkej dobe dobré výsledky.
V roku 1979 až 1980 prišli do nášho oddielu pretekári z Dolného Kubína B.Gajdoš, P.Mužila a M.Kulhánek a P.Čepčiansky zo Slávie UK Batislava.
V 1977 roku na MR v Českom Krumlove Vlasta Patočková získala titul majsterky republiky v kategórii junioriek a J.Štefanov a L.Kukolík v C1 tiež popredné umiestnenie.
V roku 1984 až 1985 začal v našom oddieli jazdiť V.Vala, ktorý mal vykonnostnú triedu MT v zjazde v kategórii ,polu so Žilinčanom J.Slúčikom boli mnohonásobní majstri sveta.
V roku 1976 bolo zriadené v Slávii VŠLD Zvolen Tréningové stredisko mládeže na základe dobrých výsledkov mladých vodákov Slávie VŠLD Zvolen. Práve do TSM boli zaradení: I.Vida, Gáborík, Marčukovci, Lucia Sprocková, Vlasta Patočková, Ľubo. Giertl, Ľudo Kukolík, Miro Chebeň, Dušan Mühl a ďalší. Naša mládežnícka základňa bola na veľmi dobrej úrovni, viacerí získlali prvé výkonostné triedy a medajly z majstrovstiev Slovenska i Československa.. Postupne prichádzali ďalší pretekári ako Petra Stacherová, bratia Bednárikovci, Vojtekovci, Majerovci a mnohí ďalší. Popri trénovaní sa starší pretekári venovali aj výstavbe novej lodenice pod haťou na Hrone, pretože naša lodenica bola v rámci výstavby diaľnice asanovaná.
Vďaka Janovi Stacherovi a vedeniu Slávie VŠLD sme získali pozemok vedľa starej hate, kde začína elektrárenský kanál. Reguláciou Hrona vznikla takzv. šľajsňa, kde sme mali výborné podmienky na tréning slalomu a zároveň sa tu začalo pokračovanie organizovania memoriálu Mariána Havlíčka.
Výstavba lodenice prebiehala v akcii Z Zvolen. Na výstavbe sa podieľali aj všetci starší pretekári a rodičia L.Šanta, J.Slašťan, J.Mahút, M.Bednárik a ďalší. Hrubá stavba bola rýchlo hotová, pretože išlo o skladačku drevostavby z podniku Preglejka Žarnovica. Dokončenie lodenice trvalo 2 až 3 roky.
V rokoch 1979 až 1984 som študoval na VŠLD Zvolen a mal som na starosti výstavbu lodenice.
Škola nám vychádzala v ústrety a počas zemiakových brigád boli vyčlenení športovci hlavne hokejisti, ktorí pomáhali brigádnicky pod mojim vedením na výstavbe, čo veľmi urýchlilo dokončovacie práce.
Aj keď sme nemali hotovú lodenicu, trénovalo sa ďalej. V 80. rokoch sa zlúčila Slávia VŠLD Zvolen s Lokomotívou Bučinou Zvolen a do oddielu prišli ďalší výborní pretekári: P. a J.Slašťanovci, J.a M.Benkovci a D.Hric, neskôr Mišo Mahút. Zároveň v tomto období došlo aj k zmene vedenia v oddiele, keď J.Stacheru nahradil J.Slašťan st. V tomto období sme mali veľmi dobré výsledky hlavne vďaka reprezentantom: I.Vida,B.Gajdoš, O.Drugda, P.Slašťan, E.Kaliská, P.Stacherová, V.Vala, všetci títo pretekári sa zúčastňovali na pretekoch svetového pohára i na majstrovstvách sveta.
Oddiel pod vedením Jána Slašťana st. dosahoval výborné výsledky, čo ale netrvalo dlho, na jeseň v roku 1986 po krátkej a ťažkej chorobe žiaľ Ján Slašťan st.umiera. Do čela oddielu bol zvolený M.Debnárik a pokračovalo sa ďalej. Všetko prebiehalo dobre, výsledky boli výboré. Ja som v tomto období robil podpredsedu oddielu a súčastne som sa podielal na výchove mladých pretekárov.
Zažil som tu krásnu mladosť, nespočetne veľa krásnych zážitkov, no proste neľutujem, že som si vybral takýto nádherný šport spojený s prírodou a úžasnými ľuďmi, s ktorými mám doteraz nadštandartné vzťahy.
V roku 1987 som sa oženil a po narodení detí som prestal pracovať v kanoistickom oddiele.
Miroslav Chebeň
