Narodil som sa 29.11.1937 v Ostrom Grúni, okres Žarnovica. V tejto obci ako je známe vyčíňali fašisti, došlo k materiálnym škodám ako aj stratám na životoch. Otec bol vojenský dôstojník v dôsledku čoho bol prekladaný na rôzne miesta a často aj s rodinou sme sa museli sťahovať. Pochádzam zo 7 detí, ja som najstarší. V súčasnosti žijeme len traja. Hrôzy 2. svetovej vojny neobišli ani našu rodinu. Otec ako vojak z povolania musel plniť vojenské príkazy a pri tom mal starosť o to, aby naša rodina bola v bezpečí. Rodičia, aj s nami prišli do obce Štiavnické Bane v roku 1952. V tomto období už plne fungoval totalitný režim, čo sa prenieslo aj na môjho otca, pretože v minulosti slúžil vtedajším režimom. Nie však z vlastnej vôle, ale ako vojak musel plniť príkazy. Toto šikanovanie sa prenieslo aj na mňa, musel som v roku 1953 pristúpiť v roku na nábor do Ostravsko – Karvínskych baní. Tu som ako učeň utrpel pracovný úraz, pri ktorom som prišiel o jedno oko. Odškodnenie za tento pracovný úraz som nikdy nedostal. Po úraze som sa vrátil k rodičom. V rokoch 1957 – 1961 som navštevoval Strednú priemyselnú školu banícku, ktorú som v roku 1961 úspešne ukončil maturitou. Počas letných prázdnin v roku 1958 som 2 mesiace tvrdo pracoval v kameňolome a za zarobené peniaze som si kúpil prvý kajak. Týmto sa vlastne začala aj história vodáctva v obci Štiavnické Bane.
Na miestnych tajchoch Evička, Windšachta, ale hlavne Richňava začalo trénovať a jazdiť na tomto kajaku na striedačku asi 20 mladých športovcov. Záujem o vodáctvo bol taký veľký, že v roku 1960 popri futbalovom oddiele Sokol Štiavnické Bane vznikol aj vodácky oddiel. Predsedom sa stal Jozef Fremal. Ja som pôsobil ako metodický inštruktor a tréner. Postupne som do tajov vodáctva zainteresoval mladších súrodencov. Prihlasovali sa aj ďalší mladí ľudia, až na počet 100 členov. Finančná podpora zo strany štátu nebola žiadna. Celá činnosť závisela od samofinancovania rodičov detí. Aj ja som pre rozvoj nášho športu vkladal nemalé peniaze. V roku 1962 sme už spolu s mojím bratom Jarom dosahovali dobré výsledky. Dostali sme ponuku na prestup do vodáckeho oddielu Žiar nad Hronom, ktorú sme obaja prijali. Naďalej som však trénoval mladých vodákoch v Štiavnických Baniach. Na pretekoch som začal dosahovať pozoruhodné výsledky. V rokoch 1962 – 1963 si ma všimol aj vodácky oddiel Inter Bratislava, ktorý mal výborné materiálne a finančné podmienky. Ja som však túto ponuku neprijal, lebo som nechcel doma nechať mládež v štichu. Ďalej sme pokračovali v aktivite a v roku 1963 sme si svojpomocne na vlastné náklady pri tajchu Richňava vybudovali vlastnú lodenicu pre uskladnenie lodí. Tu sme sa stretávali, trénovali a trávili väčšinu voľného času. Keďže ja som bol registrovaný v Žiari nad Hronom, dostávali sme odtiaľ staršie vyradené lode. Tie sme si sami opravovali. Škoda, že sme pre našu činnosť nemali žiadnu podporu u vtedajších predstaviteľov obce.
Ako aktívny športovec som mal dobré vzťahy s vtedajším tajomníkom OV ČSTV v Žiari nad Hronom, ktorý okrem malej finančnej pomoci pre rozvoj vodáckeho športu, mňa na OV ČSTV aj zamestnal. Pretekal som sa a organizoval preteky na hladkých tratiach, vodný zjazd na rieke Hron, sporadicky vodný slalom, ale tiež vodácke maratóny a to nie len doma, ale aj v zahraničí. Podobne som so svojimi súrodencami, ale aj s ostatnými vodákmi sme sa venovali vodnej turistike na domácich a zahraničných lokalitách.
Problém nastal zase v roku 1968, keď som nesúhlasil so vstupom sovietskych a spojeneckých vojsk na naše územie. Na protest medzi občanmi som roznášal letáky. Za to som musel opustiť zamestnanie a bol režimom prenasledovaný. Pre zlý kádrový posudok som mal problémy v zamestnaní a často som ich musel meniť. Po roku 1968 som sa pretekal už len za vodácky oddiel Štiavnické Bane. Na chode oddielu som sa finančne podieľal aj so svojím bratom Mariánom, ktorý bol už zárobkovo činný. Táto činnosť oddielu trvala do roku 1986, kedy vodácky oddiel v Štiavnických Baniach oficiálne zanikol.
Dostal som zodpovedajúce zamestnanie môjmu vzdelaniu na Geologickom výskume v Novej Bani, kde som sa aj presťahoval. Príchodom do Novej Bane som si založil rodinu a s manželkou majú dcéru Vlastu. Športovú činnosť, aj so súrodencami a s niektorými vodákmi z bývalého oddielu sme organizovali na vlastnú päsť. Začali sme sa viac orientovať na vodácke maratóny hlavne v Poľsku. Sporadicky sme sa stretávali v lodenici pri tajchu Richňava až do roku 1996, keď ju neznámy páchateľ podpálil, ktorý napriek vyšetrovaniu políciou doteraz nebol odhalený.
V 90. rokoch som prišiel o zamestnanie a z finančných dôvodov som musel ukončiť aktívnu činnosť, hoci fyzicky a kondične som bol ešte na vysokej úrovni. Pretekaniu som sa venoval už len sporadicky s podporou sponzorov. V roku 1997 som so svojou 6-ročnou dcérkou absolvoval vodácky maratón na Visle. Tu som získal pohár primátora mesta Sandomierz, určený pre zahraničného pretekára, ktorý najazdil najviac kilometrov na rieke Visla. Tým som sa rozlúčil aj s aktívnou činnosťou pretekára – maratónca. Od vtedy som sa v rámci možností venoval len vodnej turistike. Pri turistických návštevách Poľska som často vystupoval ako Neptún – “boh morí”. Pri tejto príležitosti som mnohým vodákom rozdával podpisy s pečiatkou Neptúna. Môj brat Jaro (1947) sa ešte aj v súčasnosti zúčastňuje na vodáckych maratónoch.
Na záver krátke zhrnutie mojich úspechov v aktívnej športovej kariére:
Vyše 50 rokov som sa okrem iných športov hlavne venoval vodáckym športom, kde som dosahoval pozoruhodné výsledky:
- 10 rokov som súťažil v rýchlostnej kanoistike
- 26 rokov som absolvoval vodácke maratóny
- 55 rokov som sa venoval vodnej turistike, z toho 41 rokov organizovanej činnosti
- Striedavo som sa venoval zjazdom na divokých vodách
- 46 titulov – majster Stredoslovenského kraja
- 5 titulov – majster Slovenska vo vodáckom maratóne
- 18 víťazstiev zo 43 vodáckych maratónov
- 5 víťazstiev v zahraničí a 15 medailí: Varšava, Krušvice, Gdynia, Záp. Berlín, Soběslav a ďalšie.
- Víťazstvo v roku 1970 na 1. Košickom maratóne (35 km)
- Absolvent 500 vodáckych akcií, z toho 63 v Poľsku. V tréningoch, splavoch a súťažiach som najazdil 60.000 km (potoky, rieky, jazerá, moria: Balt, Jadran)
- Za 30 rokov ankety okresu Žiar nad Hronom v rokoch 1960 – 1990 som sa umiestnil vždy na prvom mieste.
- V roku 1991 mi bol udelený titul majstra športu
